reklama

Poľské potraviny a slovenská blbosť

To nie je vojna. To je ďalší z prejavov slovenskej obmedzenosti, ignorancie a blbosti. Kto v posledných rokoch videl vianočné trhy vo Viedni a v Budapešti, vie o úrovni slovenskej gastronómie a žiaľ i pohostinnosti svoje. Ak mu, samozrejme, chuťové bunky nezatienil štátny znak a falošná hrdosť, ktorú určuje posledná geografická hranica. Kto však v poslednom období navštívil Poľsko, nestačí sa čudovať. Nie tomu, čo to trepú slovenské médiá, ale tomu, akí nevzdelaní úbožiaci v nich pracujú. Nuž, tiež žiadne prekvapenie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Aj ten, koho nečaká operácia si dokáže predstaviť, že ak by chirurg chytil slinu, uhol by si, alebo by nerešpektoval prísne pravidlá svojho remesla a šmykol by skalpelom tak dva centimetre vedľa, namiesto slepého čreva by to dostala nejaká tepna či nerv a dotyčného by zmrzačil. Prípadne by rovno ošetril životné funkcie pacienta raz a prevždy.

Pero je mocná zbraň a mnoho intelektuálne podvýživených jedincov, pracujúcich s klávesnicou - ale najmä ich šéfov a vydavateľov - si vôbec neuvedomuje, že ich profesia so sebou prináša rovnakú zodpovednosť. S tým rozdielom, že naraz operujú na značnej časti vedomia národa. Títo hlupáci, v tom lepšom prípade nedovzdelaní nádenníci, sa pod senzáciechtivým titulkom dopúšťajú povrchných výrokov nerešpektujúcich slovenčinu, logiku i vkus, nieto ešte zásady správy či reportáže.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Názory a briskné komentovanie reality v zodpovedajúcej dĺžke (nie, že pani učiteľka v Revúcej sa zrútila po tom, čo bezdomovec ukradol deťom v materskej škôlke korytnačku Amálku), čo je momentálne v súkromných televíziách prevažujúci reportážny patvar, sa presunuli na blogy a masu médiá kŕmia rovnakými pomyjami, aké si supermarkety objednali z Poľska a teraz sa tvária, že za to môžu Poliaci.

Môj posledný výlet do Krakova a Varšavy trval 8 dní, čiže 24 chodov. Ani raz sme sa nestretli s nekvalitou jedla, obsluhy, pohostinnosti či ceny. Skôr ma prekvapilo, že hoci poznáme lángoš, vepřo, knedlo i zelo alebo teľací rezeň (hoci nevábny a na skus tuhý úbožiak, ktorého vám naservíruje väčšina slovenských reštaurácií, má okrem strúhanky so svojim originálnym bratom spoločné len meno), o žureku vieme prd a bigos sa vybaví len tým, čo nakupovali v Carrefoure a kapustovú zmes na panvici považovali za originálny spôsob hypermarketu zbaviť sa mastných odrezkov a iných odpadkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Existuje niekoľko spôsobov, ako posúdiť kvalitu potravín a gastronomických služieb danej krajiny. Napríklad počtom reštaurácií na počet obyvateľov (áno, nemáme cestovný ruch, tak koho by sme mimo hlavného námestia ošmekli?) počtom konkurenčných supermarketov, respektíve potravinových reťazcov (slovenské si spočítate sami na prstoch rúk), Poľsko ich má do tridsať, počtom gastronomických časopisov či publikácií (na Slovensku, myslím nula), šéfkuchárov, ktorí vedú renomované reštaurácie po svete, či letákmi, ktoré na Západe i v Poľsku učia vyberať kvalitu, pripravovať špeciality a degustovať, zatiaľčo u nás lákajú na rožky či umelohmotné banány s deväťcentovou zľavou alebo súťaž o kakaukový degust, ktorý obsahuje o 50% viac kakaa. Rozumej, namiesto 2% ich tam vpašovali neuveriteľné 3%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšou možnosťou porovnať potravinovú úroveň je sieť potravín pre náročných, akou je v Poľsku alma. Ja viem, je to strašne pritiahnuté za vlasy, lahôdky nemáme na Slovensku žiadne, pretože v nich treba pracovať s čerstvým tovarom a preto, že Slováci väčšinou netušia, ako chutí losos, olivy, čokoláda, káva, javorový situp, mozarella, chedar či dokonca ani ovocná šťava. Viem, že sa rúham, ale napadá mi jediná verzia akoželuxusných potravín - delikateso, ale táto strašná, ale skutočne strašná a so Slovenskom, dobrým vkusom či lahôdkovým sortimentom nič spoločné nemajúca opacha s predraženou sladkou hmotou v prostopášnych stanioloch je istá forma nášho zmyslu pre humor. Inak si to neviem vysvetliť. Jasné, v regáloch nájdete aj dobré koňaky a iný alkohol, žiaľ, presne za dvojnásobnú cenu oproti bežnému pultu bežného supermarketu v prvej dedine za slovenskou hranicou smerom do Rakúska. Ale viem aj o šikulákoch, ktorí vám predajú fľašu izraelského vína za viac ako 60 EUR, zatiaľčo v Izreali ho dostanete v supermarkete za 7. Nuž, možno malo vlastnú letenku, keď sa bolo okúpať v Mŕtvom mori.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záverom ďalšia rana do srdca falošným národniarom. V regióne, kde o čistokrvnosti hovoria len pacienti psychiatrických oddelení, často zatiaľ nediagnostikovaní, je naozaj ťažké hovoriť o národnom jedle. Taká bryndza, čiže po rumunsky syr, to určite nie je a Slovák ako repa či zemiaky je popravde Američan. Ale marketing dokáže zázraky a tak Maďari ponúkajú papriku, pečienku, maďarskú salámu či šafrán, Poliaci krowky, šmalc a kopu iných lahôdok, Rakúšania rezne, tirolské špecialitky, kávové zmesy a Sacherovu tortu, Česi majú pivo, s ktorým dobyli svet.... v Bratislave je veľký problém dať si dobré bryndzové halušky.

Máloktorý návštevník Poľska, ktorý sa zaujíma o potraviny obíde Kredens, sieť domácich lahôdok, z ktorých prechádza zrak a chuťové poháriky sa rozoznejú v divokej symfónii. Pripájam link, aby ste dlho nehľadali. http://www.krakowskikredens.pl/index.php Ušetrený čas môžete venovať premýšľaniu nad tým, ako vyzerá slovenský kredenc.

Je celkom jedno, či si dáte v Poľsku v špičkovej reštaurácii pyrohy, koleno, boršč či v malom stánku pri továrni Oskara Schindlera počkáte na syrovú zapiekanku a usmievavá stánkárka vám zadarmo ponúkne za hrsť krémových venčekov, kto raz ochutnal poľské potraviny, ktoré jedia Poliaci... neuverí už viac ani vetu hlupákom, ktorí z Poľska videli iba trhy pri parkovisku, prípadne pravidelne požívajú gebuziny, ktoré slovenské otravinové reťazce dovážajú odhocikadiaľ, kde vám na zákazku pomelú chrobáky, slepačie šľachy, dokrehčia to slanou vodou, titánovou belobou, éčkami, chuťou a príchuťou slaninky a predajú ako chrumky k tým oblbujúcim správam. A to je dobre.

Denisa Priadková

Denisa Priadková

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Píšem o ľuďoch, ktorí môžu byť zranení. Pravdepodobne však nie oveľa viac ako po osobnom stretnutí so mnou. Tak to risknem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu