Som slovenský utečenec

Autor: Denisa Priadková | 27.8.2015 o 22:21 | (upravené 27.8.2015 o 23:52) Karma článku: 11,95 | Prečítané:  12148x

Vravia, že keď ste nahnevaní, máte napočítať do desať, kým niečo poviete, aby ste nerozvážne nepovedali niečo, čo by vás neskôr mrzelo. Keď ste veľmi nahnevaní, máte počítať do sto. Ja neviem, do koľko mám napočítať.

Nech robím, čo robím, hrdlo mi zviera hnev, smútok, beznádej a nekonečné prázdno. Snažím sa počítať, pretože neviem, neviem, či tých udusených a pri diaľnici pohodených mŕtvol ľudí - ľudských bytostí ako ja a vy, bolo dvadsať, pätdesiat… 

Ľudí, ktorí nechceli nič iné ako každý z nás - čo sa považuje za legitímne a v poriadku - a čo americká ústava výstižne definuje ako právo každého človeka hľadať svoje šťastie - a výsledkom ich hľadania bolo to, že sa pomaly dusili vo vlastnej šťave, kým ich milosrdné mdloby oslobodili od vedomia, celé hodiny strachu, tmy a ťažoby vyvrcholi tým, že videli a počuli umierať svojich najbližších. Svoje deti. 

Ten sypot unavených pľúc počujem stále a premýšľam nad tým, do koľko mám narátať, kam sa mám ukryť pred zodpovednosťou, ktorá po mne napriek dusnu siaha svojimi studenými rukami od chvíle, keď sme cestou po diaľnici videli to “kuracie vozidlo” v nekonečnej kolóne a pri ňom policajtov, mužov v igelitových oblekoch, novinárov a ktovie koho ešte.

Premýšľam, čo je najhoršie… Či to, že sme v aute s úprimným slovenským nákladom predpokladali chemikálie, ktorými kurence kŕmia a ktoré by sa organickým Rakúšanom nemuselo kĺzať legislatívnym hrdlom (ale premýšľate, ako by na to prišli) alebo to, že práve zo stovkami protiutečenecky naladenými krajanmi stoštyridsiatkou po diaľnici ležérne svištíte do Parndorfu za nákupmi, pretože je Late Night a vy svoje statočne zarobené Eurá môžete efektívne minúť na ešte viac kabeliek, riflí či peňaženiek, pérových búnd či značkových tenisiek. 

Znie to neuveriteľne, ale keby ste sa mnohých z majiteľov tých naducaných peňaženiek a bankomatových kárt, ktoré tento luxus umožňujú spýtali, ešte by vám povedali, že ich k tomu donútila chudoba. Inak že by si tie značkové handry, tašky, hrnce a slnečné okuliare predsa kupovali v butikoch, nie?

Veselé hostesky nám dnes zdarma núkali ľadový čaj, kolu, čokoládové cukríky… Presne to, čo by potešilo deti v tom aute. V tme, v tej strašnej tme, kde už nie je ani mama… Čo myslíte, chcela tá mama tiež takú kabelku alebo mala právo len na ošúchanú plátenku, prípadne šatku. V lepšom prípade na almužnou platené miesto pri šijacom stroji, aby vám tú kabelku mohla precízne oštepovať… My sme im nedopriali ani ten vzduch na dýchanie. Takí sme veľkorysí.

Utekám, každé leto za hranice, každý večer do utopickej domoviny, kde žijú ľudia, ktorí sa na každého človeka pozerajú rovnako. Utekám od rodinných príslušníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí tvrdia, že černosti smrdia, utekám od klientov, ktorí s dešpektom hovoria o cigáňoch, utekám od vyholených úbožiakov, ktorí sa domnievajú, že im patrí tento fľak zeme. Zeme, do ktorej z chladiaceho auta Hyza vyteká to, čo zostalo z ľudí, ktorí utiekli. Pred čímkoľvek a kamkoľvek. Zaplatili najvyššiu cenu za prevoz do regiónu, z ktorého teraz - vlastne už dlho - utekám ja. Od hanby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?