reklama

Som slovenský utečenec

Vravia, že keď ste nahnevaní, máte napočítať do desať, kým niečo poviete, aby ste nerozvážne nepovedali niečo, čo by vás neskôr mrzelo. Keď ste veľmi nahnevaní, máte počítať do sto. Ja neviem, do koľko mám napočítať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (427)

Nech robím, čo robím, hrdlo mi zviera hnev, smútok, beznádej a nekonečné prázdno. Snažím sa počítať, pretože neviem, neviem, či tých udusených a pri diaľnici pohodených mŕtvol ľudí - ľudských bytostí ako ja a vy, bolo dvadsať, pätdesiat… 

Ľudí, ktorí nechceli nič iné ako každý z nás - čo sa považuje za legitímne a v poriadku - a čo americká ústava výstižne definuje ako právo každého človeka hľadať svoje šťastie - a výsledkom ich hľadania bolo to, že sa pomaly dusili vo vlastnej šťave, kým ich milosrdné mdloby oslobodili od vedomia, celé hodiny strachu, tmy a ťažoby vyvrcholi tým, že videli a počuli umierať svojich najbližších. Svoje deti. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ten sypot unavených pľúc počujem stále a premýšľam nad tým, do koľko mám narátať, kam sa mám ukryť pred zodpovednosťou, ktorá po mne napriek dusnu siaha svojimi studenými rukami od chvíle, keď sme cestou po diaľnici videli to “kuracie vozidlo” v nekonečnej kolóne a pri ňom policajtov, mužov v igelitových oblekoch, novinárov a ktovie koho ešte.

Premýšľam, čo je najhoršie… Či to, že sme v aute s úprimným slovenským nákladom predpokladali chemikálie, ktorými kurence kŕmia a ktoré by sa organickým Rakúšanom nemuselo kĺzať legislatívnym hrdlom (ale premýšľate, ako by na to prišli) alebo to, že práve zo stovkami protiutečenecky naladenými krajanmi stoštyridsiatkou po diaľnici ležérne svištíte do Parndorfu za nákupmi, pretože je Late Night a vy svoje statočne zarobené Eurá môžete efektívne minúť na ešte viac kabeliek, riflí či peňaženiek, pérových búnd či značkových tenisiek. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Znie to neuveriteľne, ale keby ste sa mnohých z majiteľov tých naducaných peňaženiek a bankomatových kárt, ktoré tento luxus umožňujú spýtali, ešte by vám povedali, že ich k tomu donútila chudoba. Inak že by si tie značkové handry, tašky, hrnce a slnečné okuliare predsa kupovali v butikoch, nie?

Veselé hostesky nám dnes zdarma núkali ľadový čaj, kolu, čokoládové cukríky… Presne to, čo by potešilo deti v tom aute. V tme, v tej strašnej tme, kde už nie je ani mama… Čo myslíte, chcela tá mama tiež takú kabelku alebo mala právo len na ošúchanú plátenku, prípadne šatku. V lepšom prípade na almužnou platené miesto pri šijacom stroji, aby vám tú kabelku mohla precízne oštepovať… My sme im nedopriali ani ten vzduch na dýchanie. Takí sme veľkorysí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Utekám, každé leto za hranice, každý večer do utopickej domoviny, kde žijú ľudia, ktorí sa na každého človeka pozerajú rovnako. Utekám od rodinných príslušníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí tvrdia, že černosti smrdia, utekám od klientov, ktorí s dešpektom hovoria o cigáňoch, utekám od vyholených úbožiakov, ktorí sa domnievajú, že im patrí tento fľak zeme. Zeme, do ktorej z chladiaceho auta Hyza vyteká to, čo zostalo z ľudí, ktorí utiekli. Pred čímkoľvek a kamkoľvek. Zaplatili najvyššiu cenu za prevoz do regiónu, z ktorého teraz - vlastne už dlho - utekám ja. Od hanby.

Denisa Priadková

Denisa Priadková

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Píšem o ľuďoch, ktorí môžu byť zranení. Pravdepodobne však nie oveľa viac ako po osobnom stretnutí so mnou. Tak to risknem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu